Co je pravda?

Jan 19,1-5: "¹ Tehdy dal Pilát Ježíše zbičovat. ² Vojáci upletli z trní korunu, vložili mu ji na hlavu a přes ramena mu přehodili purpurový plášť. ³ Pak před něho předstupovali a říkali: „Buď pozdraven, králi židovský!“ Přitom ho bili do obličeje. ⁴ Pilát znovu vyšel a řekl Židům: „Hleďte, vedu vám ho ven, abyste věděli, že na něm nenalézám žádnou vinu.“ ⁵ Ježíš vyšel ven s trnovou korunou na hlavě a v purpurovém plášti. Pilát jim řekl: „Hle, člověk!“

Milé sestry, milí bratia, zažili ste už niekedy a alebo posmeniete si na chvíľu, keď vás niekto obvinil z niečoho, čo ste neurobili? Možno to bolo nedávno, možno už dávno v detstve. Možno súrodenec, spolužiak, niekto v partii, možno kolega alebo niekto úplne iný. Zažili ste, že sa o vás šírilo niečo, čo nemalo s pravdou nič spoločné, ako klebeta, ako slova, ktoré chceli možno uškodiť? V takých chvíľach sa necítime úplne komfortne. Je to nespravodlivé. Chceme, aby zaznela pravda. A o pravdu ide aj v Ježišovom procese. O to, kto ju má, kto ňou je, ako s ňou zaobchádzajú tí, ktorí ho obviňujú, ako s pravdou zaobchádzame my.

Židia preberajú štafetu Judáša a vydávajú Ježiša súdu. Vyvádzajú ho pred Piláta, no akoby neprichádzajú s konkrétnym obvinením. V osemnástej kapitole Jánovho Evanjelia čítame: Keby nebol zločinec, neboli by sme ho priviedli. Ale aký zločinec? Čo spáchal tento muž, že sa na ňom mal vykonať hrdelný trest? To, že sa niekomu nepáčilo, čo hovorí, čo robí. Že prekračuje nimi pochopené a nimi hlásané pochopenie Božieho zákona. A to, ako majú veci byť a nie inak. Že sa nesmie v sobotu uzdravovať. Že sa nesmie o Bohu hovoriť ako o Otcovi. Kam sa stavia ten človek, ktorý toto hovorí?

Ale Pilátovi ako rímskemu miestodržiteľovi ide len o rímske právo. A do istej miery necháva Židom, nech sa súdia medzi sebou, pokiaľ ide o ich spory. Ale hrdelný trest, ten mohli vykonať len oni, Rimania. Je tento človek buričom? Je tento človek nejakým sebazvaným politickým vodcom? Je ohrozením pre Rím? Takéto zvesti o ňom mohli ísť. Možno preto ho Pilát prijal k svojmu posúdeniu.

A tak sa pýta. Si kráľom Židov? Si niekým, kto chce ohroziť našu moc? A pamätajme si to slovo o moc. Ide v tomto príbehu. Páči sa mi, ako Ježišovu odpoveď prekladá jeden z českých prekladov Slovo na cestu. Tam čítame, „Ježíš odpověděl: „Jsem král, ale nejde mi o politickou moc. Kdyby moje království bylo pozemské, moji poddaní by mne proti Židům ubránili. Má říše je jiného druhu.“ (J 18, 36). Odpovedá tak na to jediné obvinenie, ktoré proti nemu mohol Pilát mať. A on na ňom nenachádza vinu.

Ježiš hovorí: Áno, som kráľom, ale nechcem byť kráľom tu. Nechcem byť kráľom, ako sú kráľmi tí, ktorých vy nazývate kráľmi. Moje kráľovstvo je odinakadiaľ. Moje kráľovstvo je iného druhu. V Jánovom evanjeliu je veľmi veľa známych výrokov o Ježišovi. Ja som cesta, pravda, život. Nikto neprichádza k Otcovi, k Bohu, ak len nie skrze mňa. Exkluzívne sa stavia do pozície, ktorá je hlboká, dôležitá. A v nej stojí Ježiš ako človek, Kristus, Boží syn, ako dokonalý človek, ktorý ide a vyšľapáva cestu pre nás ostatných.

Cestu k pravde. K pravde, na ktorú môže mať každý z nás iný pohľad. Lebo nikto z nás nevidí všetko, nepozná všetko. Každý z nás má inú skúsenosť. A je to legitímne nevidieť a nepoznať celú pravdu o všetkom. Ale Kristus kráča, aby nás k pravde viedol.

V tej súvislosti sa mi páči ďalší z jeho výrokov, ktorý na konci tej osemnástej kapitoly počas súdneho procesu znie. „Narodil jsem se a přišel jsem na svět, abych vydal svědectví pravdě. Každý, kdo patří pravdě, mě poslouchá.“

Čo je to pravda? Pýta sa Pilát v reakcii na Ježiša. Možno snáď až prorocky. Akoby precitol. Oni tvrdia jedno. Ty mi tu hovoríš iné. Ja vidím a vnímam niečo iné, než mi hovoria tí tam vonku, ktorí ťa chcú obviniť.

Čo je pravda?

Pravda, o nej sa dnes veru hovorí často. Počúvame, že pravda je relatívna. Je veľa právd. Ale aj taký skeptický človek, ako jeden historik a filozof Yuval Noah Harari, tvrdí, že objektívna pravda je len jedna. Objektívne fakty sú len ohľadom jednej pravdy. A každý z nás vidí len kúsok. Kúsok z toho svojho pohľadu. A nemôže sa stávať do pozície, že ja vie všetko. Povedať: Ja poznám všetko! A ty nie! A pokiaľ neveríš, nerobíš a nekonáš podľa mojej pravdy, tak my zmizni z očí. To je Bohužiaľ stály problém v tomto svete.

Čo je pravda?

Aj v cirkvi boli obdobia, kedy sme ako cirkev takto nakladali s ľuďmi. Kedy namiesto milosti sa ako pravda hovoril zákon. A kto ho nerešpektoval, kto nebol s nami, bol proti nám. A viedlo sa aj násilie. Také divné, keď si predstavíme, čo povedal Ježiš. Narodil som sa, aby som vydal svedectvo pravde. Ja som pravda. Nie to, ako ma vidí tamten človek. Nie to, z čoho ma obviňuje tamten človek. Ja som cesta, pravda i život. Jeho máme nasledovať.

Žiaden zo židovských zákonov Ježiša nemohol odsúdiť, pretože celý židovský zákon, celá Tóra o ňom svedčí. Evanjelista Ján to sám na mnohých miestach spomína. Tí, ktorí ho odsudzujú, sú ľudia. Ľudia, ktorí Božie slovo, Boží zákon interpretujú, vidia, učia a chápu ho, ale nevidia ho celý. Nechápu ho celý. Pozerajú zo svojho pohľadu. Možno sú zovretí strachom, zovretí hriechom, možno v túžbe po moci.

Kde je pravda?

Je u človeka, ktorého obliekli do purpurového plášťa, ktorému dali na hlavu korunu z tŕnia a ktorého byli po tvári a bičovali. Je u človeka, ktorému sa vysmievali, netušiac, že sa smejú pravde. Že sa smejú Bohu z Boha, Svetlu zo Svetla. Že sa smejú slovu života, cez ktoré bolo stvorené všetko. Slovu, ktoré bolo na počiatku u Boha a Boh bol to slovo. Že v tzv. zločincovi bijú Božieho služobníka, ktorý na sebe nesie ľudskosť. Ľudskosť každého človeka. On na sebe nesie pravdu. Pravdu, ktorú ľudia odsudzujú, prekrúcajú a predsa o nej svedčí. U Ježiša je pravda.

U toho, v kom aj Pilát nenašiel vínu. Nechcel. Ale pre pokoj medzi Židmi nechal Ježiša zbičovať, potupiť a neskôr popraviť. Kto si už o ňom rozhodol.

Kde je pravda? Kto ju v tom zmätku ešte vidí? Každý má svoju verziu, svoj výklad, svoju logiku. A to je otázka, nad ktorou sa musíme zamýšľať aj dnes. V tak zložitom svete plnom rôznych práv.

Aj v cirkvi, v prostredí veriacich ľudí, kde tiež sú takí, ktorí sa stavajú do pozície patentu na pravdu. Takýto je Pán Boh a iný nie je. Takýchto ľudí miluje Boh a iných nie. Pravda však nestojí v moci. Pravda nestojí ani v jednej forme zbožnosti. Pravda je tam, pred Pilátom v tŕňovej korune, zbičovaná, opovrhnutá v tichu pred davom, ktorý sa nevie rozhodnúť, či jej volať na slávu, alebo ju odstrániť. 

A Pilát hovorí: Hle, člověk! To je podľa mňa ďalší prorocký výrok, ktorý Pilát v tej chvíli má. Odsúdili, zdémonizovali niekoho, v kom Pilát spoznáva človeka s veľkým Č. Nie nebezpečného buriča, nie aktivistu, nie zločinca, nie strašidlo, ale človeka. A jeho výrok je rovnako prorocký ako ľudský. V ňom sa skrýva človečenstvo nás všetkých a jeho žalobcom sa to nepáči.

Nestačí im, že prešiel bičovaním, že krváca, že je potupený a ponížený. Kričia: Ukrižuj ho! Ukrižuj pravdu, ukrižuj ľudskosť, ukrižuj človeka! Ajhľa, človek! To je myšlienka, že na odsúdenie za človeka ide pravý človek, Boží Syn, Kráľ, ten, ktorému by malo všetko patriť. On ide. 

Čo sa deje s panovníkmi a ľuďmi, ktorí majú moc v tomto svete? Hádajú sa o ňu. Bojujú o ňu. Ježiš hovorí - mne nejde o takú moc. Moje kráľovstvo je iného druhu.

A na kríži sa v Ježišovej smrti nedeje žiadna náhodná tragédia. Završuje sa tam cesta človeka, cesta hriechu. Ježiš vie, čo ho na konci tej cesty čaká. Ale predsa ide cestou kríža. Ide sám. Aby bol vyvýšený ako had na púšti. Tak to opisuje Ján. Odkazuje pritom na starý obraz, príbeh z kníh Mojžišových, kde mal Mojžiš vyrobiť medeného hada, položiť ho na stĺp, a každý, kto bol smrteľne chorý a pozrel na toho hada, ozdravel.

Kto sa dnes pozrie takto na Ježiša na kríži, vidí v jeho smrti smrť svojho hriechu. Toho istého hriechu, ktorý mňa samého uštipol do nohy a ktorého jed sa mi rozlieva po tele, a od ktorého si neviem pomôcť. Božím zámerom je, aby sme na tom kríži videli smrť hriechu. Smrť smrti. Smrť beznádeje. A ostal len život.

Ako je to dnes pre vás s pravdou? S pravdou v našich životoch? S pravdami, ktorým veríme, na ktorých staviame svoj svetonázor, na ktorých staviame svoje rozhodnutia. Vnímame, že pravda, ktorá za to stojí, je v Kristovi? V tom tichom, trpiacom, ale pravdivom? Chceme jeho pravde načúvať, jeho pravdu vnímať vysoko, viac ako pravdy tých mocných medzi nami a nad nami? Amen.