Veríš tomu?

J 20, 24-29: Tomáš, jinak Didymos, jeden z dvanácti učedníků, nebyl s nimi, když Ježíš přišel. Ostatní učedníci mu řekli: „Viděli jsme Pána.“ Odpověděl jim: „Dokud neuvidím na jeho rukou stopy po hřebech a dokud nevložím do nich svůj prst a svou ruku do rány v jeho boku, neuvěřím.“ Osmého dne potom byli učedníci opět uvnitř a Tomáš s nimi. Ač byly dveře zavřeny, Ježíš přišel, postavil se doprostřed a řekl: „Pokoj vám.“ Potom řekl Tomášovi: „Polož svůj prst sem, pohleď na mé ruce a vlož svou ruku do rány v mém boku. Nepochybuj a věř!“ Tomáš mu odpověděl: „Můj Pán a můj Bůh.“ Ježíš mu řekl: „Že jsi mě viděl, věříš. Blahoslavení, kteří neviděli, a uvěřili.“

Sestry a bratia,

Som tak rád, že spolu dnes môžeme premýšľať o našej viere v Pána Ježiša Krista. Reflektovať spoločne ako kresťania, spolu sa modliť, spolu vyznávať svoje hriechy, spolu vyznávať svoju vieru. Dnešným stretnutím sa nesie otázka – Veríš tomu? Veríš tomu, čo ako kresťania vyznávame? Veríš tomu, čo zaznieva v tvojom kostole či modlitebni? Je to pre teba tvoja vlastná osobná viera? Alebo je to folklór, zvyk, tradícia, niečo pekné, ale nie niečo, čomu by si rozumel, či bolo tvojím osobným vyznaním?

Ja sám patrím ku kresťanom, ktorí svoju vieru prežívajú od detstva. Nepamätám si jediné obdobie svojho života, do ktorého by nepatrila viera v Pána Ježiša. No predsa aj mne znie tá otázka veľmi vážne. Pretože sa ma nepýta na moju detskú dôveru v to, čo som prijal v rodine ako malý. Ale pýta sa ma osobne – tu a teraz, aj uprostred všetkých vecí, ktoré zažívam, a po všetkých peripetiách a skúškach, ktorými som prešiel. Veríš tomu?

Apoštol v prvom liste Petra ukazuje, že viera má zmysel, lebo nás nesie životom a jeho skúškami a peripetiami, a robí nás silnejšími, ľudskejšími, radostnejšími. Aj keď je to pre nás viera obracajúca sa k niekomu, koho nevidíme na vlastne oči jednoduchým fyzickým spôsobom. „Ač jste ho neviděli, milujete ho; ač ho ani nyní nevidíte, přec v něho věříte a jásáte nevýslovnou, vznešenou radostí, a tak docházíte cíle víry, spasení duší.“ 

Taká viera nemôže byť len priznaním sa k niečomu neosobnému. Sila viery a jedinečnosť viery je v nádeji, ku ktorej nás viera smeruje. K Ježišovi, ktorý je životom, sám je nádejou a sám je budúcnosťou pre nás ľudí, naše vzťahy a našu realitu tu uprostred zlomeného a každý deň sa v hriechu a zlobe zmietajúceho sveta.

Svojou cestou viery sa nám práve učeník Tomáš ponúka ako príklad človeka, ktorý sa neuspokojil len s povrchným, ale hľadal hlbšiu, pravdivú skúsenosť viery, na ktorej by mohol obstáť. O Tomášovi nevieme tak veľa ako napríklad o Petrovi alebo iných učeníkoch. Vo všetkých evanjeliách sa spomína ako súčasť Ježišovho okruhu 12 najbližších učeníkov. Ale evanjelium podľa Jána ako jediné komunikuje jeho skúsenosti s vierou a Pánom Ježišom konkrétne. A podľa mňa mu nespravodlivo dávame pomenovanie neveriaci Tomáš.

Jeho príbeh je komplexný proces hľadania pravdy a viery, ktorý nebol len o nejakom skepticizme, ale o snahe porozumieť tomu, čo znamená byť nasledovníkom Ježiša v skutočnej realite života a smrti. V evanjeliu podľa Jána máme len niekoľko jeho výrokov, ale všetky zaznievajú v kľúčových momentoch evanjelia. V momente smrti Lazara. Vo chvíli, keď Ježiš odhaľuje učeníkom, že odíde do neba pripraviť im miesto – keď hovorí o zápase o vzkriesenie a večný život pre každého človeka. A tak aj tie posledné Tomášove slová na konci evanjelia sú v dôležitý moment. Keď sa my čitatelia dozvedáme o vzkriesení. My už nie sme jeho očitými svedkami, ale sme svedkami vo viere a Tomášova skúsenosť nám v tom môže byť pomocou. Môžeme byť ľuďmi s otázkami, ľuďmi odhodlanými niečo dobré v živote aj vo viere nájsť, ľuďmi, ktorí nechcú len slepo nasledovať, ale chcú skutočne vidieť, spoznať a zažiť Boha. Pre nás všetkých Tomáš ukazuje – viera vyžaduje vedomé rozhodnutie a rastie so skúsenosťou.

A niekde na našej ceste životom si potrebujeme odpovedať na otázku ktorú sa v 11. kapitole Jánovho evanjelia pýta Pán Ježiš– Veríš tomu? Urobiť rozhodnutie pre vieru v Ježiša Krista je pre mnohých iracionálne, je pre mnohých divné a bláznivé. Ale my neveríme fáme. Naša viera sa neobracia na rozprávku, ale na živú skutočnosť.

A proces viery, krok osobnej dôvery a rozhodnutia, môžeme vidieť skrz príbeh Tomáša. Jeho viera nebola len jednoduchým prijatím tradície, ale hlboké a osobné rozhodnutie, ktoré sa formulovalo v osobnom stretnutí. Tomášov príbeh je príkladom toho, ako sa viera rodí z hľadania, pochybností a skúseností. A práve v jeho príbehu nachádzame odpoveď na to, čo znamená veriť v Ježiša Krista osobne a nie len zvykom či tradíciou.

V evanjeliu sa nepíše o tom, že by strčil svoje prsty do jeho rán – chcel to urobiť, ale či to urobil nevieme. Uveril, keď mu Kristus dal možnosť – poď a spoznaj má, poď a viď, som to je. A to robí Pán Ježiš aj pre nás všetkých, aj dodnes. Vo svedectve cirkvi, v skutkoch lásky, v daroch svätej Večere Pánovej, v požehnaní krstu. 

Naša viera tak nie je len spoľahnutím sa na svedectvo a skúsenosť tých pred nami, no predovšetkým na našu vlastnú osobnú skúsenosť s Kristom. Viera je dôverou Bohu, pravde, sile, Duchu, láske, milosti, odpusteniu. Je dôvera dobru, dokonalosti a svätosti. Je dôvera nádeji, že svet je Boží a jeho bolesti sú len dočasné. 

V osobnej skúsenosti, ktorá bola pre Tomáša v Ježišových ranách sa jeho srdce zmenilo. Stal sa z neho jeden z misijných pilierov rannej cirkvi. Žiaden neveriaci. Ale odhodlaný a veriaci. Šiel a odovzdával svoju skúsenosť s Kristom svetu okolo seba.

Sestry a bratia, 

Apoštol Tomáš nám ukazuje, že viera nie je len slepé nasledovanie, ale odhodlané hľadanie, osobné stretnutie s Pánom a hlboké rozhodnutie. Je to proces, ktorý sa rodí z pochybností, skúseností a otázok. Viera nie je len tradícia, nie je len zvyk, ale osobná skúsenosť, ktorá nás vyzýva žiť autenticky, vyznávať Krista vo všetkých našich vzťahoch a skutkoch.

Dnes sa pýtam každého z nás: Veríš tomu? Veríš tomu, že Pán Ježiš Kristus je živý, prítomný a pripravený premeniť tvoje srdce? Veríš tomu, že sa s ním môžeš stretnúť osobne, že sa môžeš rozhodnúť pre vieru, ktorá bude skutočne tvoja?

Pozývam nás k tomu, aby sme sa v tejto viere rozhodli neostať len na povrchu, ale hľadať a nachádzať skutočné stretnutie s Bohom. Aby sme neboli len súčasťou tradície niektorej z cirkví, ale skutočne žili, verili a vyznávali Krista v našich srdciach i pred svetom. A žili tak Pána Ježiša Krista, ktorí nás povedie k jednote, k zmiereniu, preč od rozdelení a hádok pre nuansy interpretácie Písma v rozdielnych kultúrno teologických a etických konceptoch. 

K tomu vás vyzývam – hľadajme autentickú, osobnú skúsenosť s Pánom Ježišom. Nech sa naše srdcia otvoria pre jeho lásku, jeho milosť a jeho silu. Nech sa naše životy stanú svedectvom, ktoré bude odovzdávané v jednote cirkvi, pre každého z nás prirodzeným a autentickým spôsobom. Lebo ide o to, aby sme svetu niesli Krista, nádej. Nie hádky, nie nejednotu, nie nejaké zbytočné kultúrne napätia. Ale Krista. Radosť. Krista, toho čo otvoril nebo a ukázal, aký je skutočne Pán Boh. 

Amen.